Príspevok
od užívateľa ondrej » 31 Júl 2009, 21:13
Keď sa tu preberajú Škodovky, hlavne tie s motorom vzadu, prispejem nejakým názorom k tejto téme aj ja:
So Škodovkami som začínal môj motoristický život - prvé auto, ktoré som šoféroval, bola Š-1000MB, autoškolu som odjazdil na Š-105S, prvé auto mojich rodičov bola Š-100 a auto, na ktorom som najazdil asi najviac kilometrov bola Škoda 120LS ročník 1979, na ktorú dodnes nostalgicky spomínam...
Tieto Škodovky som vnímal od ich počiatkov - zavedenie tisícky, ktorá nahradila mne nie sympatickú Octaviu, predstavenie "nového" typu Š-100/110 vo vtedy ešte čiernobielom časopise Svět motorú, prvá prezentácia Škody 110R bielej farby v Bratislave na Kamennom námestí, dlhoočakávaná premiéra nového typu Š-742 v médiách, ako aj jedna z prvých Š-120L pieskovej farby prezentovaná v Bratislave, prvý prototyp Garde, na ktorý som náhodou natrafil v Bratislave ešte pred zahájením výroby tohoto typu (bol jasnožltý, mal vpredu LS-kové štvorsvetlo a v niektorých detailoch sa ešte líšil od neskorších sériových súrodencov), prvý model "M", ktorý som videl v Mladej Boleslavi na jeseň 1983, no a neskôr 130-ky, Rapidy a už veľmi nenápadne odprezentované modely 135 a 136 (aby nezatienili hviezdu nastupujúceho Favoritu), ktoré boli vyvrcholením dlhoročného vývoja vozidiel Škoda s motorom vzadu a dodnes predstavujú vo všetkých svojich vyhotoveniach veľmi zaujímavé vozy..
Favorit mi bol už zase od začiatku nesympatický a prvý prototyp bielej farby, ktorý som videl naživo - asi hodne jazdený, čo bolo na ňom poznať vizuálne, aj podľa strašného buchotu vymlátených tlmičov - vo mne zanechal veľmi rozpačitý dojem, ktorého som sa u tohoto typu nezbavil celkom ani dodnes..
Okrem toho som mal možnosť aj trocha nahliadnuť do menej známych a verejnosti neprezentovaných zákutí čs. automobilovej kuchyne - mal som možnosť si prehliadnuť napr. VW Jetta, dovezený ako "inšpiračnú a porovnávaciu vzorku" pre pripravovaný Favorit, presvedčiť sa o problémoch s výrobou Škoda Garde v Bratislave, ktorej najväčším problémom boli permanentné výpadky v dodávke rozličných dielov, takže v závode bolo často plno vozov čakajúcich na dokompletovanie, keď macošsky sa správajúci materský závod konečne dodá chýbajúce komponenty, zažil som skúšky prototypu Favoritu na Kopřivnickom polygóne, ako aj užasnuté pohľady skúšobných vodičov, keď prototypy MNA dokázali na „mise“ dosiahnuť vyššie hodnoty dostredivého zrýchlenia, ako vtedajšia boleslavská pýcha čs. automobilového priemyslu...
A ešte krátko ku kvalite vtedajších boleslavských vozov – Š-1000MB si krátko po zavedení výroby vyslúžila prezývku od prvých šťastných majiteľov „1000 Malých Bolestí“, čo ilustrovalo biednu kvalitu týchto vozov. Bola to škoda, myslím, že 1000-ky boli trocha nedocenené a sú stále nedocenené aj dnes. Ich pokrokové výrobné technológie – hlavne tlakové hliníkové odliatky skrine prevodovky a bloku motora – patrili v tej dobe k svetovej špičke. Slabá kvalita boleslavských vozov ich však sprevádzala dlhé roky a boli to vlastne autá „na dorobenie“. Pokiaľ však niekoho neodradili také závady, ako opakovane praskajúce plynové „lanká“ (ak neboli správne vyrobené, dokázali u nového vozu vydržať iba pár sto km), po niekoľko 10 tis. km. hučiace ložiská v prevodovke, vykazujúce značný pitting a vyžadujúce si náročnú opravu, demontáž motora nového vozu kvôli oleju unikajúcemu cez záslepku vačkového hriadeľa na strane zotrvačníka, pomerne častý únik prevodového oleja k zadným brzdám vinou nesprávnej montáže tesniaceho krúžku, alebo nedostatočné chladenie motora vinou zalomených hadíc k chladiču – a majiteľ tieto nepríjemnosti zavinené lajdáckosťou pri montáži nového vozu prekonal, získal vcelku spoľahlivé a podľa môjho názoru na tú dobu veľmi slušné auto.
Situácia s kvalitou Škodoviek sa začala postupne zlepšovať až u modernizovaných typov Favorit (iste si niektorí pamätajú na vtedajšiu reklamu Favoritu s množstvom malých zástaviek na karosérii, ktoré symbolizovali „1000 zlepšení“..) a výraznejšie až u Felicie. Aké dôvody k tomu viedli, je už myslím všeobecne známe..