Logo
Vpravo
 
Nic
Meniny ma Vratislav(a).
Pondelok, 18. Jún 2018, 09:26
Nic

Tatraportal  Nic


Jazyk
Slovensky English Deutsch






Tatra K2
1966 - 1983
vyrobeno 570 ks
Vozidlá typu K2 (niekedy označované aj KT2) boli prvým sériovo vyrábaným typom dvojčlánkových električiek vyrábaných závodom Tatra Smíchov.
Prvé dva prototypy vyrobili v roku 1966. Skúšky nových vozidiel, ako zvyčajne, prebiehali na pražskej koľajovej sieti (ev. č. 7000 a 7001). Prvý prototyp bol koncom roka 1966 prevezený do Mostu. Na rýchlodráhe medzi Mostom a Litvínovom však premával len do roku 1968, kedy bol odpredaný do Brna (ev. č. 607, neskôr 1007). V roku 1988 bolo vozidlo vyradené a zošrotované. Druhý prototyp bol v roku 1966 predaný do ruského mesta Novosibirsk (ev. č. 121).
Sériová výroba týchto električiek sa rozbehla v roku 1967. Okrem niekoľkých miest v Československu (Bratislava, Brno a Ostrava) boli vozidlá tohto typu dodávané tiež do krajín bývalého Sovietskeho zväzu a do Juhoslávie (Sarajevo). Ich výroba však nedosiahla takých rozmerov, ako tomu bolo pri štandardnom type T3. Dôvodom mohla byť o niečo náročnejšia údržba, potreba dĺžkového prispôsobenia dielenských priestorov a pod., ako aj nižšia prepravná kapacita takéhoto vozidla v porovnaní so súpravou električiek typu T3. V mestách v bývalom ZSSR prevádzka týchto električiek netrvala dlho, z prevádzky boli vyraďované zväčša už na prelome 70-tych a 80-tych rokov. Ako dôvod sa uvádza nedostatočná technická prispôsobenosť na náročné prevádzkové podmienky v týchto mestách. Do roku 1983 bolo spolu vyrobených 570 električiek typu K2. Vozidlá pre Sovietsky zväz (označenie K2SU) a Juhosláviu (označenie K2YU) sa od československej verzie odlišovali len v niektorých detailoch, napr. odlišné umiestnenie pantografu na vozidlách pre Sarajevo.
Technické informácie
Električky typu K2 sú šesťnápravové jednosmerné vozidlá vybavené odporovou elektrickou výzbrojou so zrýchľovačom. Pozostávajú z dvoch článkov spojených kĺbom a krycím mechom. Vzhľadovo sú tieto električky odvodené od úspešného typu T3, vrátane laminátových čiel. Charakteristickým prvkom týchto vozidiel je však oplechovanie bočníc s vlnitým vzorom. Okrem štandardných podvozkov na rozchod koľají 1435 mm boli do električiek sériovo montované aj podvozky pre rozchod 1000 mm.
Na pravej bočnici karosérie sa nachádzajú štyri štvordielne skladacie dvere (dvoje na každom článku) ovládané elektromechanicky. Krajné podvozky vozidla sú trakčné, vybavené dvomi motormi TE 22 s výkonom 40 kW. Podvozok umiestnený pod kĺbovým spojením je bežný. Odber elektrického prúdu zabezpečuje pantografový zberač prúdu umiestnený na streche predného článku nad predným podvozkom (na vozidlách pre Sarajevo na zadnom článku nad zadným podvozkom). Celoelektrická zrýchľovačová výzbroj vozidiel (typ UA12) je umiestnená pod podlahou. Ovládanie jazdy a brzdy vozidla je riešené pedálmi, pomocné elektrické obvody sa ovládajú tlačidlami a otočnými prepínačmi na riadiacom paneli. Interiér vozidla je vybavený, rovnako, ako pri type T3, priečne umiestnenými laminátovými sedadlami, tentokrát však štandardne v usporiadaní 1+2, väčšinou v kombinácii červená + žltá. Staršie série mali okennú časť interiéru obloženú hnedou koženkou a stanovište sprievodcu umiestnené v zadnom článku pri štvrtých dverách. Vetranie interiéru vozidla zabezpečujú strešné klapky a posuvné vrchné časti bočných okien.
Ani električkám typu K2 sa počas ich prevádzky nevyhli rozličné úpravy a modernizácie. Pôvodné vlnité oplechovanie bočníc pri opravách často nahrádzali plechy rovné, z interiéru starších sérií sa odstraňovala koženka na okenných stĺpikoch, ako aj stanovištia sprievodcu. Razantnejšie zmeny sa však na vozidlách začali vykonávať až koncom 90-tych rokov. V rámci obnovy vozidlového parku električiek pristúpili jednotlivé dopravné podniky prevádzkujúce vozidlá K2 k rôznym druhom modernizácií, ktoré vo väčšej či menšej miere zmenili ich vzhľad (výmena čiel, dverí, pantografu, prvkov interiéru a pod.). Pôvodná elektrická výzbroj vozidiel bola v snahe znížiť energetickú náročnosť vozidiel vymenená za modernejšiu, s tyristorovou, resp. tranzistorovou reguláciou. Niektoré vozidlá sa po modernizácii vložením stredného nízkopodlažného článku zmenili na trojčlánkové, čím sa zvýšila aj ich prepravná kapacita.


Typové označenie K2
K2SU
K2YU
Celková dĺžka (bez spriahadiel) 20 400 mm
Šírka 2 500 mm
Výška 3 050 mm
Hmotnosť prázdneho vozidla 22 000 kg
Počet dverí 4
Elektrická výzbroj UA12 (odporová, so zrýchľovačom)
Výkon motorov 4 x 40 kW
Maximálna rýchlosť 60 km/h
Počet miest na sedenie 49
Počet miest na státie 108
Celková obsaditeľnosť vozidla 157

Najbežnejšie druhy modernizácií:
K2G - elektrická výzbroj ČKD-TV8 (Ostrava, Bratislava)
K2R - elektrická výzbroj ČKD-TV8, resp. Alstom-TV Progress, nové čelá "Kotas" (Brno)
K2S - elektrická výzbroj ČKD-TV14, resp. Alstom-TV Progress, nové čelá "Kotas" (Bratislava)
K2T - elektrická výzbroj ČKD-TV14 (Brno)
K2P - elektrická výzbroj Alstom-TV Progress (Brno)
K3R-N - elektrická výzbroj Alstom-TV Progress, nové čelá "Kotas", nízkopodlažný stredný článok (Brno)
Satra II - elektrická výzbroj Siemens, nové čelá "Kotas" (Sarajevo)
Satra III - elektrická výzbroj Siemens, nové čelá "Kotas", nízkopodlažný stredný článok (Sarajevo)
Fotogalerie
K2

  • Bratislava
  • Brno
K2R

  • Brno
K2S

  • Bratislava